O Špicoch
Žiadna iná skupina psov na toľko neovplyvnila život človeka ako plemená špicov, ktoré sa vyvíjali v severných oblastiach sveta, v Škandinávii, Rusku, na Aljaške, v Kanade, ale aj vo východnej Ázii. Mnohé kmene a národy žijúce v drsných podmienkach pri arktických moriach, v tundre a tajge alebo na arktických ostrovoch by neprežili bez týchto všestranných a prispôsobivých psov.
Neistý pôvod
Pôvod špicovitých psovje náročné vystopovať. Nesporne ich však možno zaradiť medzi najstaršie typy domácich psov. Pozostatky špica barinného patria k najčastejším nálezom pri ľudských sídlach zo strednej a mladšej dobe kamennej v Európe a v Ázii. Nepodarilo sa však dokázať, že by mal užšie vzťahy k severským vlkom, keďže tieto svalnaté psíky boli oveľa drobnejšie a mali charakteristický špicatý ňucháč. Pravdepodobne prišli z juhu spolu s kóčujúcimi lovcami a prvými poľnohospodármi a len oveľa neskôr sa krýžili s mohutnými severskými vlkmi. Výsledkom zámerného kríženia, ktoré obyvateľia krajného severu využívajú ešte dnes, boli veľké ťažné plemená špicov. Za polárnym kruhom doposiaľ žijú malamuty, grónske a eskimácke psy a na Sibíri huskyovia a samojedy.
Migrácia psov
Pred tisíckami rokov sa predkovia špicov pravdepodobne širili najmä do miernych pásiem Ázie a Sibíri. Napriechodná Európa zahalená až po české pohraničné lesy bola pomerne dlhou perifériau vtedajšieho sveta. Naopak, ázijská oblasť bola priaznivejšie a ľudia sa sťahovali na sever až po Čukotku a Kamčatku a odťial na severoamerický kontinent. Pôvodné typy špicov aj dnes osídľujú široký pás území od juhovýchodnej Ázie (batacký špic) cez Čínu (čau-čau), Kóreu (giljacké a iné lajky), Kamčatku (korjacká lajka) a Sibír až po severozápadnú Európu. Archeologické nálezy prezrádzajú, že v neolite už obývali špice strednú Európu vrátane Švajčiarska a našich území. Tieto psy boli východiskovým materiálom pre vznik nemeckých špicov, keeshonda, šiperky ale aj mnohých dnes už vyhynutých plemien. Pomerne skoro prenikli špice aj na Japonské ostrovy, kde vznikli ich rôzne orientálne typy (akita inu, šiba inu a iné). Príznačné je, že Britské ostrovy nemajú vlastné špice.
Neoceniteľní pomocníci
Elegantné a živé špice boli vyšlachtené na plnenie troch úloh - pri love, pri poháňaní a pasení dobytka a pri ťahaní saní. Veľké a húževnaté typy pomáhali pri love vysokej zveri, menšie lovili vtáky a malé cicavce. V Severnej Amerike veľké psy ťahali sane, kým v Škandinávii sa viac využívali pri pasení. Malé plemená ako japonský špic boli vyšľachtené neskôr.
Hlavné znaky
Svojou anatómiou sú všetky špice prispôsobené životu v drsných klimatických podmienkach: hustá, dvojitá, dobre izolujúca srsť odpudzujúca vodu; malé ušnice zabraňujúce úniku telesného tepla; srsť medzi prstami chráni pred poraneným úlomkami ľadu.
Robustnou stabou tela, prirodzeným sfarbením a akoby vlčou hlavou priťahujú špicovité psy zaslúženú pozornosť.
